už je to dobrých pár týždňov, čo sa píše nová kapitola so šestkou na konci. akurát si v marcovom polosvetle o desiatej ráno zalievam v kuchyni čaj a pozerám sa na fotku predo mnou – na chladničke – ktorú vypľula talianska fotobúdka v jedno horúce poobedie (aby som bola presnejšia, 28. septembra 2025) v mestečku nazývanom rimini. fotopapier je lesklý a na tomto obdĺžniku sú nad sebou štyri malé, presvetlené fotky nás troch. jessica, michael, nina a ružová šiltovka, ktorá zaberá celú snímaciu plochu. mimochodom, všetci sa tam tvárime ako malé pojašené decká.
I ❤️ RIMINI (je text, ktorý zaberá polovicu našej spoločnej fotky)
ako len milujem toto ráno. všetci vôkol mňa sú v režime spánok a ja sa dívam na tmavú, upršanú, mokrú a dlhú cestu predomnou. som ten typ človeka, ktorý počas cestovania nevie zaspať. tak som sa rozhodla v tmavom šere oranžového svetla autobusu začať čítať list nenarodenému dieťaťu, po ktorom som túžila dobrých pár mesiacov a je obdivuhodné ako mi po devätnástich stránkach dodáva do tela emócie, ktoré tak potrebujem cítiť. oriana ako si to len ľudsky napísala. vdychujem nádych. dnes po prvý krát vzlietnem ako vták a vypnem ako stroj. čo znamená, že priezvisko v letenke je už v poriadku. vzrušujúce dobrodružstvo. zapíjam harmančekovým čajom. perfectly splendid!!!!
26 september 2025, 05:28
príchod
už je to dobrých 24 týždňov, čo som bola po prvýkrát v taliansku… teda podľa môjho príspevku na instagrame. 26. september 2025, ja ako stojím pred jadranským morom a objímajú ma tmavé mračná. ja v ružovej mokrej sukni a v ružových plavkách. ja stojaca bosými nohami pevne na (v) piesku. ja smejúca sa, pretože som pred hodinou vystúpila z lietadla, z ktorého som mala smiešny strach. čo je to smiešny strach? na to som ešte neprišla, ale prekonala som ho a sedela som pri okne tak, ako som to napísala na darčekovú poukážku, ktorú som darovala na vianoce 2024 mojim blízkym.
(…) sedím pri okne! s láskou nina.
hlava sa mi pri okne síce občas zakrútila, ale vôbec to nebolo také hrozné, skôr naopak. letisko v rimini bolo neskutočne poloprázdne aaa pristávanie sa mi páčilo o niečo viac ako samotný odlet. ale prežúvala som tak, ako ste mi poradili. či už nasucho, alebo so žuvačkou. s tromi žuvačkami. bolo po letnej sezóne, takže ľudia, ktorých sme tam stretli, potrebovali presne to čo my. a to pokoj od všetkých. takže žiadne kecanie neprichádzalo do úvahy.
o pár minút na to sme sedeli v najbližšej reštaurácii pri našom hoteli a čakali na taliansku pizzu a, samozrejme, ich slávne tiramisu.
čerešnička na torte: vonku pršalo.
karaoke
o dva dni neskôr som v jeden večer škriekala do mikrofónu ako besná a popritom ma nebolo vôbec počuť. či hej? to je jedno. dôležitejšie je, že som sa odvážila, pretože som to chcela ako bojazlivý introvert vždy skúsiť. nebola som na to sama. jess tam bola so mnou a, ako inak, spievali sme niečo od queen, pretože jess miluje queen. a teraz už aj ja. ona extrovertka sa tiež hanbila, ale vlastne nebolo koho. boli tam samí turisti, ktorých sme vôbec nepoznali a oni nepoznali nás. bol to bar na rohu uličky. v tom bare zastal čas. ľudia sa smiali a boli tak sakramentsky hluční až sa mi to páčilo. za iných okolností to v láske nemám, ale toto bolo iné. zrazu som to nebola ja, tá stará nina, ktorá sa obmedzuje vo veciach a hovorí nie častejšie ako áno. bola to nina, ktorú som nepoznala. prijala som hluk a prijala som dav. prijala som ľudskú zábavu a prijala som mikrofón. prijala som, že si môžem zavlniť bokmi, aj keď mám oblečené tepláky a na hlave šiltovku. nemala som čo stratiť, jedine ten moment, ktorý sa mi už nikdy nenaskytne.
bologna
neviem opísať tie motýle, ktoré som mala na ceste vo vlaku do bologne. to neboli motýle, ale vtáky, ktoré sa mi hemžili v mojom žalúdku. boha jeho (pardon za vyjadrenie), ale iné vulgarizmy nepoužívam a teraz sa neudržím. nevedela som, čo očakávať… boloňa – boloňa – boloňa… boloňská omáčka? tej som sa veru ako decko prejedla. a čo ešte?
toto mesto je pre mňa stelesnením umenia. bolo aj bude!
zamilovala som sa do terakoty terakotovej, do ľudských ľudí, architektúry a kníh, pretože tieto štyri veci boli všade, kam som sa len pozrela. zavri oči, nadýchni sa, predstav si, že sedíš pri neptúnovej fontáne na námestí piazza del nettuno. teplá voda, ktorá strieka z fontány priamo na teba, ti dopadá na tvár a ty len zachytávaš jemný dotyk kvapiek, ktorý slovami nemožno opísať. okolo teba lížu zmrzlinu a ty sa v duchu pýtaš, kde ju sakra kúpili, pretože ty si zatiaľ natrafila len na jeden predražený stánok…
grazie per cambiare la mia vita, per le persone che ho conosciuto e per avermi permesso di essere me stessa. esther b. g. te quiero bologna
jediné na čo myslím je momentálne…
PREGO! BELLA CAO!
zápisky:
rimini day uno
dnes som po prvý krát lietala v oblakoch a napchávala sa s talianskym tiramisu. večer sme pri mori zbierali mušle a sledovali blesky. stalo sa toho ešte omnoho viac ale to si nechám pre seba.
rimini day due
v talianskom sekáči som minula päťdesiatpäť euro a spievala som karaoke. spravím ráno haul na našom mini balkóne? inak dnešný deň bol faaaaakt dlhý a moje dvadsaťročné kolená vypovedali. taliani to proste vedia, aj keď kávu veľmi nie.
rimini day tre
dnešná nedeľa bola v znamení vintage trhov na celom námestí. viete si predstaviť ako som sa cítila. ako v nebi. bez toho ako. ninine nebo predstavuje jeden veľký blší trh so svetrami, knihami, košeľami a prstenmi. nemala som hotovosť takže som odolávala a to sa mi aj podarilo. všetko mám v pamäti aby som to preniesla zajtra do slov. čaká nás oddychový deň.
čaooo!!
rimini day quattro
dnes som mala tú najhoršiu masku na tvár. reálne. bola z toho najlacnejšieho toaleťáku čo škriabe a je k tomu zelený!!! konečne mám mlieko (ale nie v prsiach). no uvidíme s akým lookom zajtra pocestujem do bologne. každopádne už teraz mi tečú sliny keď pomyslím na boloňské špagety a tú architektúru. a ozaj…. v markete nám dnes blokoval reálne, že luffy z one piece!
day cinque boloňa
dnes som obdivovala a milovala ľudí. každého jedného. mužov a ženy. a jedlo! a umenie! a knihy! a vône? parfumy! a zvuky! všetko doteraz nevidené som videla na vlastné oči (a cez oči mobilu ako ma správne opravuje mišel). a to, čo už dobre poznám sa mi objavilo aby som si zaspomínala. socha, performancia, fotka, prítomnosť.
day sei rimini
lahôdka. dnes ma vietor pri mori prinútil pozrieť sa na život cez čiernobielu fotografiu. ako mi len chýbala. len tak sa nechať unášať. boli sme na večeru v tej najluxusnejšej reštike a mala som glg bieleho frizzante vína a syr so sladkými figami a medom. omojbože. potom som o niečo hlasnejšie hovorila talianom nech skúsia povedať ô ako mmm lahôdka. prééégo. keď ťa nepočúvam odpoviem ti mňam. inak zajtra letíme domov a musím sa ísť zbaliť. fatto (neznamená tučný)
rimini last day
a je to tu. myslím si, že ešte dlho po týchto dňoch budem lietať v oblakoch a napchávať sa doma olivami. stále nemôžem uveriť, že sa nám po desiatich rokoch podarilo ísť na dovolenku. a to doslova. zamilovala som sa do tejto krajiny a do jej spôsobu žitia, bytia a hlučnej existencie
la tua nina