kúpila som si gitaru

splnila som si jeden z mojich malinkých ešte detských snov… kúpila som si gitaru… takú z druhej ruky, pretože vôbec neviem hrať… a veci z druhej ruky sú tie najlepšie…. teda aspoň pre mňa áno. nie som hudobník a nikdy hudobníčkou nebudem, aby som to vyskloňovala správne v ženskom rode, pretože sa momentálne definujem ako she. vieš čo, ani som si o gitare predtým, ako som si ju kúpila, nečítala… viem, že ma teraz podaktorí budete súdiť, a možno všetci, ale je to tak.
robím veci spontánne a to ste si už možno všimli.

jeden večer som si otvorila vinted a hneď na prvej hlavnej stránke „odporúčané pre vás“ sa objavila čierna, zvodná gitara. bože, stále sa mi po tom písmene g chce napísať y. od mala to tak mám. no kde som skončila? jaj, no, pri tom, že sa mi pred očami zjavila čierna gitara s krivkami hrušky a ja som sa do nej zamilovala. bola taká prenádherná a pozerala na mňa tými plnými bokmi. prosím si rezerváciu. vedela som, že je tá pravá, ale potrebovala som rezerváciu, pretože som nemala na účte ani len euro.
na druhý deň som spravila objednávku a potom som musela celý víkend po mikulášovi čakať, kedy mi pípne sms-ka o uložení zásielky. zobudila som sa pre mnohých z nás do nechceného pondelka a ako vždy som nemala ani len poňatia, aký je deň. pondelky mám také… posledné roky vôbec neviem, že existujú, ale načo to teraz rozoberám?!
bola som netrpezlivá, pravda, a posledné štyri dni som nerobila nič iné, ako len pozerala videá o akordoch a klikala na videá s popisom how to play guitar for beginners step by step. milujem, ako na mňa popri presúvaní videa neustále vyskočí nová reklama. inak, netušila som, čo sú akordy. ako výtvarníčke a spisovateľke mi pár dní trvalo prísť na to, čo sú zač. vedela som, že existujú, ale nevedela som ako. ako keď vieš, že existuje olejová farba, ale nevieš, ako sa s ňou maľuje. alebo vieš, že existuje žáner novela, ale nevieš ani len netušíš, ako sa píše… chápeš, nie? verím, že áno… aspoň ty.

od mala som so slinami v ústach obdivovala hudobníkov a hudobníčky. ako desať ročná som sedávala vo svojej ružovej izbe na podlahe pred telkou, ktorá bola vyvýšená na komode a na plné pecky som čumela na mtv. doteraz ma z toho bolí krk. uši som mala otvorené dokorán oči dokorán a možno aj niečo iné, keď za sebou hrali stále dookola green day, the killers, tokio hotel, coldplay, paramore… ten mokrý pocit si tentokrát nechám pre seba a nebudem ho viac opisovať, každopádne ste ho viacerí zažili a zažívate.

„ale nina, načo si si ju do riti zaobstarala, keď nevieš hrať?“
budem vedieť… chvíľku mi to potrvá, ale naučím sa pre seba. vôbec mi nejde o to vedieť dokonale hrať ide mi skôr o to učenie sa a cestu…. jednoduchšie naísané len tak aby som si popri knihe a káve mohla brnkať a nemyslieť na nič iné len na to kde správne pritlačiť 🙂 mať malinkú závislosť, ktorá neškodí zdraviu…. s tou kávou už prestanem… kúpila som nám domov matchu ani sa nepýtaj za koľko…… a samozrejme originál granko, ktoré som ako šesť ročná na sucho vyjedala a potom som sa nemohla vy… ale nikdy som sa nepoučila.

no ale ešte pre ten pocit, že každý deň sa môžem naučiť niečo nové a skúmať veci aj z iných dúškov a uhľov ako len z tých, ktoré dobre poznám. au, bolia ma brušká prstov na ľavej ruke, pretože som praváčka. ale je to príjemný pocit, akoby som celý deň okopávala v záhrade. istým spôsobom veď aj som. v mojej hlave. dnes prešlo dvatsaťštyri hodín čo mám čiernu gitaru v mojom farebnom živote a naučila som sa prvý akord em.

piata struna – druhý pražec – druhý prst.
štvrtá struna – druhý pražec – tretí prst.
pritlač poriadne, daj hore zápästie. dávam hore zápästie….
a krúžim s ním, pretože som naň posledné dni zabudla cvičiť.
idem spať,

napíš mi akú spontánnu vec si spravila ty, na ktorú spomínaš s úsmevom na tvári….
lebo kvôli takýmto veciam ja osobne žijem